Pripomenieme si 77. výročie Slovenského národného povstania

"SNP znamenalo vyjadrenie otvoreného nesúhlasu slovenského obyvateľstva s režimom Slovenského štátu a jeho spojenectva s nacistickým Nemeckom. Zároveň znamenalo odmietnutie politiky Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorej sa v dôsledku zahraničnopolitického oslabenia prvej Československej republiky podarilo na jeseň roku 1938 získať politickú dominanciu nad Slovenskom. Povstaním sa Slováci opäť prihlásili k demokratickým ideálom a aj vďaka nemu vstupovali do obnoveného Československa ako rovnocenný partner českého národa," povedal pre TASR Róbert Arpáš z Historického ústavu SAV.

Do boja proti nacistom sa zapojilo okolo 60.000 vojakov a 12.000 partizánov. Na SNP sa aktívne zúčastnili príslušníci viac ako 30 národov a národností.

Prvé boje prepukli v predpoludňajších hodinách 29. augusta 1944, keď sa vojaci žilinskej posádky pod vedením majora Jozefa Dobrovodského rozhodli brániť mesto pred blížiacimi sa nemeckými jednotkami. Povstanie sa v krátkom čase rozšírilo na viac ako 30 vtedajších okresov s rozlohou takmer 20.000 štvorcových kilometrov, kde žilo približne 1,7 milióna obyvateľov.

Napriek veľmi zložitej situácii sa povstalci dokázali brániť dva mesiace - do 27. októbra 1944, keď nemecké jednotky obsadili Banskú Bystricu. Tým sa fakticky skončil odpor povstaleckej armády ako organizovaného celku a preto sa rozhodlo o prechode povstalcov do hôr.

Partizánske velenie sústredené v Hlavnom štábe partizánskych oddielov (HŠPO) sa snažilo, aby sa čo najviac partizánskych jednotiek dostalo z obkľúčenia do Veľkej Fatry, Nízkych Tatier či Slovenského Rudohoria a tam pokračovali v boji. V prvých mesiacoch roku 1945 boli partizánske skupiny takmer vo všetkých horských oblastiach nemeckou armádou kontrolovaného Slovenska.

Napriek značnej snahe nacistov eliminovať partizánske hnutie sa väčšina jednotiek dostala z obkľúčenia a unikala nemeckým vojenským a trestným jednotkám. Tie ale o to viac ostrie svojich represálií namierili na civilné obyvateľstvo spojené s masovým vraždením. Tak tomu bolo napríklad v Kremničke, kde zavraždili 747 civilistov a vo vápenke v Nemeckej, kde nacisti a ich domáci kolaboranti popravili asi 900 osôb.

Aj v súčasnosti sa však stretávame s viacerými pokusmi prekrúcať históriu a netýka sa to len spochybňovania SNP. Ako sa pozerá na takéto snahy o prekrúcanie dejín historik? "Nielen v našej histórii sme ´ohýbanie´ histórie zažili už niekoľkokrát. Nikdy však z toho nevzniklo nič dobré. Naopak, práve zo ´straty historickej pamäti´ sa zrodili ďalšie konflikty, ktorým sme sa mohli vyhnúť, keby sme si z histórie vzali ponaučenie. V prípade Slovenska napríklad rehabilitácia až adorácia ľudáckeho režimu nielen ´zametá´ cestu do parlamentu subjektom, ktoré sa otvorene hlásia k dedičstvu slovenského štátu z rokov 1939 až 1945, ale taktiež posúva hranice ´normálnosti´, teda zodpovednej a slušnej politiky," zdôraznil pre TASR Róbert Arpáš z Historického ústavu SAV.